Tokaj sa nachádza

História Tokajskej oblasti

Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplinskými vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Pomenovanie Tokaj je slovanského pôvodu. Odvodzuje sa od staroslovanského slova "STOKAJ". V prenesenom význame je to sútok dvoch riek , Tisy a Bodrogu. Počiatky pestovania viniča sú známe z obdobia nadvlády Rimanov. Po páde rímskeho impéria pokračovali v pestovaní hrozna Slovania. Nájazdom Tatárov v roku 1241 bol kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Kráľ Béla IV. kolonizoval vyľudnený kraj Talianmi. Talianski osadníci sem priviezli nielen nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu Furmint. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v Tokajskej oblasti priznáva história taktiež kráľovi Matejovi Korvínovi (1458-1490).V čase tureckých vojen a po dobytí územia Turkami v roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým panstvom. V tejto dobe sa pestovanie viniča podstatnejšie nerozširovalo, ale z toho obdobia pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli budované ako úkryty ľudí i majetku pred lúpežnými vojskami.

Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a už v roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea Persoon.

Prvý Tokajský výber

... vyrobil Maté Sepsi Laczko . (1576-1633) Navštevoval školy v Moldave nad Bodvou , Sárospataku, Wittenbergu a Hanau, odkiaľ sa v r. 1614 vracia do Erdőbénye. Vtedy sa začal zaoberať výskumom a výrobou tokajského výberu a stanovil presnú receptúru, ktorá sa používa dodnes. V roku 1631 na Veľkú noc daroval tokajský výber Zuzane Lórántffyovej k 15. výročiu sobáša s Jurajom I Rákoczim.

Prvý zákon, ktorý sa týkal tokajskej oblasti, bol vydaný v roku 1655. Týmto zákonom sa nariaďovalo vyberanie cibéb na výrobu Tokajských výberov, čím bol daný základ technológie výroby tokajských vín.

Najväčší rozmach tokajského vína bol zaznamenaný v 18. storočí. Pričinil sa o to František II Rákóczi, ktorý bol najväčším vlastníkom viníc a použil tokajské víno ako diplomatický prostriedok v boji proti Habsburgovcom. Veľkolepými darmi v podobe tokajského vína sa pokúšal nakloniť si pre svoje plány Ľudovíta XIV, Fridricha I z Pruska a ruského cára Petra Veľkého. Portihabsburgské povstavenie síce bolo potlačené , ale láska k vínu monarchom zostala. Ľudovíta XIV ho miloval natoľko, že ho nazval „Vinum Regum Rex Vinorum“ –„Víno kráľov, kráľ vín „ Cár Peter Veľký dokonca zriadil v meste Tokaj komisiu pre nákup, aby boli zabezpečené pravidelné dodávky vína. Víno poslané darom od Márie Terézie požehnal pápež Benedict XIV. slovami: „Nech je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, nech je požehnaná dáma, ktorá ťa poslala a nech som požehnaný aj ja, že som ťa mohol požívať." Tokajské víno neočarilo len vladárov. Nie je na svete nápoja, ktorý by bol tak ospevovaný ako tokajské. Spomínajú ho velikáni ako Voltaire, Beethoven, Goethe, Johann Strauss, Franz Schubert, Cárovna Alžbeta, pápež Pius IV.

Po rozpade Rakúsko Uhorska v roku 1918 bola Tokajská oblasť rozdelené medzi dva štáty - Maďarsko a Slovensko, ktoré má delimitovaných 908 ha. Slovenská Tokajská oblasť je najmenšou a najatraktívnejšiu vinohradníckou oblasťou Slovenska. Je historickou a teritoriálnou súčasťou veľkého Tokajského regiónu, ktorý patrí medzi najstaršie definované (zákonom vymedzené ) vinohradnícke oblasti. Kráľovský dekrét Karola III z roku 1737 presne vytýčil obce a vinohrady na ktorých sa mohlo pestovať hrozno na výrobu tokajských vín. To znamená, že Tokaj je v klasifikácii starší ako Bordeaux dokonca o takmer 120 rokov.