Tokajské vína

Nadväzujeme na bohatú tradíciu vinárstva v slovenskej časti tokajskej oblasti. Tokajské vína patria medzi žlté prírodné vína.

vyroba.jpg

Tokajský výber 3, 4 a 5, 6 putňový - vína, ktoré sú perlami v náhrdelníku tokajských vín, vyrábané tradičnou technológiou pomocou tzv. cibéb - hrozienok, ktoré vplyvom pôsobenia ušľachtilej pliesne Botrytis cinerea Persoon dodávajú vínam zvláštnu, nezameniteľnú príchuť a vôňu. Na zhrozienkovatenie a výrobu tokajských vín sa môžu použiť len zákonom určené kultivary, a to: Furmint - v tokajskej kultivarovej skladbe tvorí 65%, Lipovina - 25%, Muškát žltý - 10%. Iné kultivary sa na výrobu tokajských vín nesmú použiť. Chlebová príchuť vín je daná prítomnosťou kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína.


Výroba tokajských hroznových vín závisí od mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú kvasné procesy pri získavaní tokajských stolových, suchých a sladkých vín a výberov. V nepriaznivých ročníkoch sa hrozno oberá pred poškodením hnilobou. Hrozno sa ihneď lisuje a mušty kvasia v drevenej sudovine väčších objemov. Dokvasené mladé vína sa potom stáčajú do súdkov s objemom 150 až 250 litrov. Po procese zrenia získané tokajské stolové víno je suché a charakterizuje ho 11-12% obj. alkoholu, jemná zlatožltá farba a vyšší obsah prchavých kyselín (max. 1,2 g/l).

Ďalším typom tokajského vína je samorodné suché a sladké. Tokajské samorodné sladké sa vyrába z hrozna tak, že cibeby sa zo strapcov nevyberajú, čím po prekvasení a vyzretí ostane vo víne zbytkový cukor 20- 50 g/l. Na výrobu tokajského samorodného suchého vína sa používa dozreté víno bez cibéb. Rmut z odzrneného hrozna nakváša 12-24 hodín, pričom dochádza k vyluhovaniu farbív, buketných látok a zároveň k jeho čiastočnej enzymatickej oxidácii. Po približne mesačnom kvasení sa víno stáča z väčších do menších nádob. V menších súdkoch, ktoré kvôli oxidačným procesom nie sú doplnené, prebieha pri teplotách 11-14 C dlhodobý proces zrenia. Samorodné suché tokajské vína musia mať zlatožltú farbu, najmenej 13% obj. etanolu, 20 g/l bezcukornatého extraktu, obsah popola min. 1,6 g/l a najviac 1,2 g/l prchavých kyselín.

Poslať stránku | Vytlačiť stránku | Opýtať sa k téme | webdesign © bart.sk